Vízia

Z histórie vzájomných vzťahov

 

Hoci slovanské kmene kedysi žili zjednotene vo svojej pravlasti, migračný proces v 5. st. zapríčinil ich pohyb, rozdelenie a následné rozšírenie do viacerých častí strednej a východnej Európy. O ich opätovnom spojení sa začalo polemizovať až koncom 18. st., kedy sa o slovo prihlásil panslavizmus presadzujúci zjednotenie všetkých Slovanov pod vedením Ruska, najväčšieho a najmocnejšieho predstaviteľa spomedzi slovanských národov.

V dvadsiatych rokoch 19. st. vyvíjala veľkú aktivitu v tomto smere druhá generácia slovenských národovcov usilujúca sa o spoluprácu predovšetkým v rámci literatúry a kultúry. Rusko, jediný nezávislý slovanský štátny útvar, sa vtedy ešte stále pýšilo titulom víťaza v napoleonských vojnách a ostatné slovanské národy s ním takisto spájali svoje budúce oslobodenie. Hlavnými ideológmi myšlienky (vše) slovanskej vzájomnosti boli Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik. Kollár považoval všetkých Slovanov za jeden národ a odlišnosť jeho jazykov pokladal len za nárečové odchýlky a dialekty. Myšlienku veľkého a silného slovanského národa presadzoval zo strachu pred Marussia-Viziašírením pangermanizmu a maďarizmu, s ktorými sa stretol počas svojho štúdia v Jene. Dnes sa stretávame s čímsi obdobným – celý svet čelí intenzívnemu prúdu anglosaskej kultúry.

Každý deň sledujeme filmy a seriály s neprirodzene pôsobiacimi situáciami a nepravdepodobnými riešeniami problémov, z rádií počúvame anglické piesne, zamestnávatelia od svojich zamestnancov automaticky požadujú nadpriemernú znalosť anglického jazyka. Z našich životov sa vykráda národné povedomie a strácame vlastnú identitu. Z tohto dôvodu je pre nás návrat ku koreňom nesmierne potrebný, naliehavo musíme doplniť chýbajúci prvok slovanskej popkultúry. Rusko ako krajina s najpočetnejším národnostným zastúpením spomedzi Slovanov a úctyhodným postavením vo svete je doposiaľ tým, ku ktorému sa bude upierať náš zrak. Veríme, že spoločnými silami sa nám podarí zaujať verejnosť vlastným, slovanským kultúrnym dedičstvom, a taktiež obrátiť jej pozornosť na odkaz našich predkov. O pozitívnom výsledku takejto vzájomnej slovensko-ruskej spolupráce pre obe strany sme vopred presvedčení.

 

Náš cieľ

 

Zámerom spoločnosti MaRussia a.s. je propagácia súčasných ruských umelcov ako i predstavenie ruskej a slovanskej kultúry ako spoločného kultúrneho dedičstva všetkých Slovanov s cieľom ich opätovného zblíženia.

Dňa 3. februára 2015 prebralo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike patronát nad podujatiami Výstava fotografií A. A. Stenina – ДОНБАСС a Ночь победы.